Je začiatok júla 2024 a my, skauti z 10. zboru Trstená opäť dostávame možnosť spoznať nový kúsok sveta. Tentokrát je to Rumunsko, konkrétne miesta Targu jiu a Brezoi. No a ako sa to celé udialo?

 Všetci siedmi sme vedeli že nás čaká dlhá cesta, no zároveň sme túto 24 hodinovú cestu brali ako ďalšie dobrodružstvo. Najskôr autom do Budapešti, potom vlakom do mestečka menom Deva(áno, presne ako tá sladkosť 😃) no a nakoniec ďalším vlakom až do Targu Jiu. (Pokiaľ nemáte potuchy ako sa to číta, ani my sme nemali, až kým sme sa nepýtali miestnych.) Do tohto mesta sme prišli ráno a mali sme celý deň na to aby sme ho spoznali. Sprievodcov nám robili dvaja lokálni skauti. Videli sme mnoho pamiatok, čo to sme si nakúpili a nakoniec sme sa usadili v parku, kde sme si zahrali šach s miestnymi seniormi. 

Neskôr večer sme sa presunuli do penziónu kde sme strávili pár nasledujúcich dní spoločne so skautmi aj neskautmi z Rumunska, Slovinska, Španielska a Talianska. Zúčastnili sme sa mnoho workshopov a aktivít počas ktorých sme sa naučili niečo nové ako od organizátorov tak aj od ostatných účastníkov projektu. 

Nasledoval presun do veľkého kempu v ktorom sa konala akcia menom Cupa Izvoarelor. Môžete si to predstaviť ako obrovský tábor s viac ako 500 skautmi z celého Rumunska. A potom sme tam boli my, asi 40ti z erazmus projektu. Napriek tomu že sme neboli ani trochu domáci, všetci na nás boli milí a ochotne nám pomáhali alebo nám prekladali keď bolo treba. Program nebol ale úplne taký na aký sme u nás zvyknutí. V priebehu dní, ktoré sme tam boli, sme zažili rôzne súťaže či minihry, a mimo nich sme mali čas na spoznávanie nových ľudí. Pobyt v tábore vyvrcholil túrou na neďaleký vrh. V tom sme my slováci mali celkom výhodu, pretože na podobné turistikovanie sme zvyknutí ;). Na vrchole nás čakal, už ako inak, krásny výhľad na dedinku pod nami. 

Ani sme sa nenazdali a už bol čas ísť domov. Posledné rozhovory, fotky, odkazy a lúčenia. Sadli sme na autobus ktorý nás zobral až do hlavného mesta Rumunska z neho sme už fičali vzduchom až do Budapešti no a už len tých posledných 5 hodín autíčkom. Domov sme prišli spokojní, unavení, ale hlavne vďační, že sme mali možnosť niečo takto skvelé zažiť.

Lenka

A čo nám k tomu povedia ostatní účastníci výletu?