Kde bolo, vo Fínsku bolo, bola raz jedna dvadsaťdeväťčlenná výprava slovenských skautov, ktorí chceli ochutnať cudzinu. Jedného júĺového dňa nasadli na aeroplán a šli si plniť sny.
Keďže to bola rozprávková krajina, kde sa sny plnili a slnko zotrvávalo na oblohe podozrivo dlho, ani v tomto prípade to nebolo inak. Zakotvili na mieste plnom červených dreveníc s bielymi okenicami, ako inak, na brehu jazera, lebo miest, ktoré nie sú na brehu jazera, nie je vo Fínsku ani za necht. Tam týždeň spolunažívali s výpravami snyplniacich si skautov z Litvy, Grécka, Španielska, Spojeného Kráľovstva a domácimi Fínmi. Čas si krátili rôznymi zábavkami, ktoré zahŕňali saunu, cudzokrajné hry, saunu, spoznávanie spôsobov tímovej práce a medzinárodnej ekonomiky, saunu, večery spoznávania ostatných krajín (bolo tam aj jedlo!), saunu, výlety do neďalekého mestečka a dokonca aj do majestátnej metropoly, kde mali všetky sochy na hlavách vkusné klobúky tvorené živými čajkami. Ach, a saunu! Zlepšili si naši junáci a dievčence aj vocabulary, keď už toľko tliachali so svojimi medzinárodnými kamarátmi.
Po týždni takto sladko strávenom (slovenským večerom zahŕňajúcim tortu a zemiakové placky ukončeným, mňam), odobrala sa naša Martinsko-Trstenská výprava žiť týždeň ešte sladší na Finjamboree Roihu, kde stretli 17000 takých, ako sami boli. Skautských hľadačov šťastných dní. Usalašili sa teda uprostred borovicového lesa medzi dvoma jazerami, lúskali fínske nápisy a nariadenia a bolo im sveta žiť. Na mieste s ľuďmi zo 45 krajín sa im núkalo nespočetne veľa aktivít, (viac než dvesto a keďže sme v prostonárodnej rozprávke, nevieme počítať do takých veľkých čísel). Podľa veku ich rozdelili a dali im takú robotu, aká im najlepšie prislúchala (lebo si ju dopredu vybrali na internetoch) a toľko jej im dali, že im bolo akurát, aby trochu stihli aj leňošiť v hamakoch, nájsť si nových kamarátov, ísť si dať fairtrade smoothie (v preklade: spravodlivo vyobchodované popučené ovocie) a zmrzlinu, vyrobiť si nejaké tie spomienkové predmety, nakúpiť suveníry, povymieňať šatky, objať ľudí z čo najviac krajín, vyskúšať si escaperoom (v preklade: útekovú izbicu) uprostred lesa, znovu si dať fairtrade smoothie a zmrzlinu, člnkovať po jazere, ísť do sauny a mávať slovenskou vlajkou na ceremoniáloch a spievať Roihu hymnu. Hrdo a po Fínsky. A možno si dať ešte jedno fairtrade smoothie, lebo boli zadarmo, teda po získaní osvety o fairtrade, ktorú statnejší junáci absolvovali niekoľkokrát.
A keď už mali naši drahí Martino-Trstenčania všetky sny splnené a všetky stavce pokrútené zo spania na karimatke, zbalili si z borovicového lesa svoje slivky a veselí, zaprášení, spievajúci a smradľaví, zas si oni sadli do toho svojho aeroplánu, nech nemusia už viacej clivieť za domovinou, lebo všade dobre spať, ale najlepšie vo vlastnej posteli.
 
Agát, 10. Zbor Trstená