Expedícia Gruzínsko 2022
Deň nultý
Celá naša cesta začala v troch miestach. Konkrétne Bratislava, Brno a Trstená. Z týchto troch metropol vydali sa výpravy našich roverov smer Viedeň, odkiaľ im / nám letelo lietadlo na takmer pravé poludnie smer Turecko.
Ranné vstávanie viem byť kríž. Hlavne ak tým ránom myslíme 4:30 hlbokej tmy. Tak zhruba vstávali posádky v Brne a Trstenej. Ale zvládli sme sa zbaliť a zvládli sme sa prepraviť do už spomínaného Rakúska. Neviem ako ostatné partie, ale tej našej v aute bolo veselo. Hoci bola vonku hlboká noc.
Na letisku sme spoločne prešli kontrolami až ku gate-u, odkiaľ sme sa po chvíli čakania „nalodili“ na lietadlo spoločnosti Turkish Airlines. A tak začalo naše malé-veľké Gruzínske dobrodružstvo ktorému je venovaný tento blog.
Deň prvý
„Cink“, vydala zvuk pečiatka pasového kontroléra na letisku v Tbilisi. Po dlhej a stresujúcej ceste sme konečne vstúpili do Gruzínska. V modernej príletovej hale nás už čakali dve Gruzínske skautky, ktoré nás minibusom vzali cez nočné Gruzínsko do skautského centra . O pol štvrtej v noci sme dorazili do medzinárodného skautského centra, kde sme plní očakávaní išli spať.
Ešte rozospatých nás o pol desiatej ráno čakali raňajky, po ktorých sme ešte bez Gruzíncov hrali spoločenské hry. V strede dňa nám už začal oficiálny program aj s Gruzíncami. Každý z nás sa už nevedel dočkať toho ako sa začneme navzájom spoznávať a ako spoločne zažijeme nové dobrodružstvá. Začali sme v skautskej záhrade krátkymi hrami, prostredníctvom ktorých sme sa učili mená iných účastníkov. Nasledovne už prišla vážnejšia hra, v ktorej každý účastník išiel na krátke „rande“ s iným účastníkom. Na tomto rande sme sa rozprávali o dopredu pripravených témach, z ktorých niektoré boli vtipné, avšak iné boli vážne.
Podvečer sme sa rozdelili do skupiniek, v ktorých budeme celý týždeň plniť rôzne úlohy. Našou úlohou bolo viac sa zoznámiť s inými členmi našich skupín zároveň ako vytvoriť skupinové meno a motto. Zistili sme, že veľa vecí máme spoločných.
Na sklonku dňa sme išli do priľahlého skautského podniku situovaného priamo v záhrade Skautského centra. Počas tohto posedenia nám Gruzínski účastníci porozprávali mnoho o ich životoch a kultúre.
Celkovo bol tento deň veľmi dobrý a všetci účastníci sa snažili aktívne zapájať. Už sa tešíme na ďalšie dni a dobrodružstvá.
Lukáš
Deň druhý
Deväť hodín ráno, chodbami sa prechádzajú polomŕtve telá skautov nedočkavo hľadajúc potravu. Táto scéna nie je z nejakého Béčkového hollywoodského filmu o skautských zombie. Je to prvý pohľad, ktorý sa mi ráno naskytol po opustení mojej izby. Väčšina našich skautov totiž ponocovala buď hrajúc kartové hry, alebo dlhým rozhovorom s inými a teda sa čo najrýchlejšie hrnuli na raňajky naplniť si brušká.
Po jedle sme mali zaujímavú prednášku o tom, ako prebieha projekt Erazmus+ od návrhu až po implementáciu. Počas toho sa naše medzinárodné tímy zamýšľali nad tým, čo nám náš projekt prinesie a v čom nás posunie. V rámci toho sme robili niekoľko aktivít pre vývoj osobných zručností. Napríklad pre rozvoj jazykových zručností sme sa v tímoch učili gruzínske základné frázy a slová alebo pre rozvoj umeleckého cítenia sme napísali báseň, ktorá kombinovala materské jazyky oboch zúčastnených krajín.
Najväčšie dobrodružstvo dňa prišlo ako ďalší bod v programe. Poobedné slnko nám posvietilo na cestu do centra Rustavi, kde sme hrali mestskú hru. Neznie vám to veľmi dobrodružne ? Skúste si napríklad objednať najlepšiu lokálnu zmrzlinu po gruzínsky alebo vymieňať náhodný objekt s cudzincami v krajine ktorej jazyk nepoznáte. Počas hry sme navštívili všetky krásne miesta tohto na prvý pohľad maličkého mestečka. Videli sme pyramídu, sochy pred budovou mestského orchestra, farebné staré domčeky v centre mesta a park, ktorý by sa nemusel hanbiť ani pred obrovskými parkami v Londýne, či Viedni.
Na večer nám naši gruzínski priatelia prichystali bohatý program, ktorým nám predstavili svoju bohatú prírodu, presahujúcu kultúru a chutné jedlá. Národné kroje sme mohli vidieť nie len na obrázkoch ale aj v plnej kráse vlniace sa na tancujúcich telách gruzínskych skautov počas predstavenia, ktoré nám pripravili.
Musím sa priznať, že túto noc sme bohužiaľ znovu ponocovali. Hudbe a bujarej nálade sa proste nedalo odolať. Dúfam, že zajtra sa nám to nevypomstí počas výletu do hlavného mesta Gruzínska, kde si okrem iného skúsime lezenie na skale.
Marek
Deň tretí
Milý čitateľ,
tento deň sa niesol v znamení nepresnosti. Meškania. Popletenosti? Let me explain.
V červenej budove gruzínskeho skautského centra (ISCR) sa nachádza viacero podlaží. Na druhom z nich máme obsadené štyri izby. Tri z nich sú budené každé ráno pekne desať minúť pred deviatou. Tento čas bohate stačí na to, aby si obyvatelia týchto izieb stihli rozlepiť oči, skontrolovať pribudnuté instagramové stories, umyť si zuby/vlasy/tvár/všetko spomenuté a zísť dole na raňajky. Štvrtá izba avšak nie. Štvrtá izba je podľa môjho skromného názoru prekliata. Daná kliatba spočíva v tom, že sa každému v raňajších hodinách pamäťová stopa o existencii tejto izby proste vymaže. Simple. Keďže sa tento obyčajný moment neudial (moment, v ktorom mala byť štvrtá izba zobudená), nastala kaskáda reakcií, na ktorých celý tento deň stojí. Respektíve padá.
O desiatej sme mali byť všetci nastúpení a pripravení nasadnúť do maršrutky – maršrutka je veľké dodávkovo-autobusové auto typicky žltej farby, na ktoré zakývate keď sa chcete dostať do Tbilisi rýchlejšie ako autobusom. Tým, že zopár z nás mierne nestíhalo (ja, obyvateľ štvrtej izby napríklad), náš šofér nám skoro utiekol spred centra. Nakoniec sa nám podarilo presvedčiť ho a vyštartovať asi o dvadsať minút neskôr. Tu nastal prvý problém, keďže náš inštruktor lezenia nás čakal už o jedenástej. Druhý problém – náš šofér sa v meste pri hľadaní Národnej botanickej záhrady, kde sa lezecká skala nachádzala stratil. Zastal nám pri krajnici a prikázal nám vystúpiť. Našťastie sme sa nachádzali možno päťsto metrov od miesta kde sme mali reálne vystúpiť. Kým sme prišli do botanickej záhrady a predrali sa jej kopcami a schodmi (tá záhrada je naozaj obrovská) boli sme úplne premočení a spotení. Zopár členov našej výpravy zle odbočilo a nachvíľu sa nám stratili. To nás zase zbrzdilo, ale nakoniec sme sa ku tej skale nejako dostali (popri obrej vile gruzínskeho oligarchu).
Väčšina z nás si poliezlo, spravili sme milión fotiek, zahrali si ninju, zjedli všetko čo nám nabalili, predebatovali všetky témy sveta a strávili tam toľko času, že na Tbilisi nám z troch hodín zostali len dve.
Čo sa týka hlavného mesta, mám dve slová – yes a áno. Vychytali sme akurát dni mesta a o to lepší zážitok to bol. Všade síce bolo ohromne veľa ľudí, ale bolo to beztak príjemné. Všade hrala hudba, živá aj neživá, ľudia tancovali, jedli, pili. Odvšadiaľ sa šírila vôňa korenín a pečeného mäsa. Stánky s najmožnejším tovarom pútali našu pozornosť. Žiaľ dve hodiny na takú krásu nie sú ani zďaleka dostačujúce a stihli sme pochodiť len naozaj blízke centrum mesta. Dúfam, že sa tam ešte počas tohto pobytu dostaneme.
Pred spaním sme si stihli zahrať ešte zopár kôl Sardiniek a Vraha a myslím, že všetci sme šli spať relatívne spokojní s veľkými očakávaniami. Na ďalší deň náš totiž čaká rieka Aragvi a zopár kopcov v Kaukaze a Trinity church pri Kazbegi.
Milý čitateľ,
viem, že sa ti možno zdá, že sa len sťažujem, ale to vôbec nie je mojim cieľom. Napriek všetkej mojej láske ku pedantnosti som vynesená z miery len na 8% a spätne sa na daný deň pozerám s láskou v očiach. Užili sme si to tak veľmi ako sa len dalo. Vždy si napriek nepríjemnostiam dokážeme náš čas spríjemniť a zľahčiť. It’s okay, že nemáme lezečky. It’s okay, že Erike sa stratil obed. Všetko je pohode. Máme sa dobre. Je nám teplo, ale máme sa dobre. A Erikin obed sa beztak našiel.
Nika
Deň štvrtý
Takže neviem ako vy ale ja neznášam túry a práve dnes máme zdolať jednu ahh. Som unavená a chorá po včerajšom dni a nie to ešte zvládnuť túru ale tak čo už. Ako vždy našu izbu zobudili neskôr no poistili sme sa konečne budíkom čiže sme vstali relatívne skoro. Zbalila som sa asi do najväčšieho ruksaka v ktorom aj tak nič nebolo len zopár pršiplášťov, moje plavky uterák a jedlo. Len tak tak som sa stihla zbaliť a hneď po nás prišiel veľký autobus do ktorého sme všetci nastúpili a mohli sme vyraziť.
Prvá pol hodina cesty bola nič moc no potom to začalo byť zaujímavé, stretli sme cestou kamióny ktoré stáli na ceste už týždeň kvôli uzavretým hraniciam, zastavili sme sa na horských trhoch kde som oľutovala že som si nekúpila pestrofarebnú mini kabelku s nápisom Georgia, užívali si krásne výhľady a potom sme konečne dorazili na miesto. Ako prvý pred túrou nás čakal ešte splav ktorý zo začiatku vyzeral dosť chaoticky pretože vedúci nevedeli po anglicky no potom nám do každého raftu pribudol gruzinec ktorý nám mal všetko prekladač no my sme ho vôbec nepotrebovali pretože sme si čln viedli sami a dokonca náš vedúci bol oblečený v rifliach a bielych teniskách a aby nás otočil musel skočiť do tej studenej vody ale bolo to dosť funny. Left Right Left Right Right Right bolo počuť z nášho člna dokonalá tímová práca ktorá predbehla aj raft pred nami. Všetko sme nakoniec ukončili a nastúpili do busu no ešte predtým sme videli malinké prašiatkaa ktoré boli strašne cuteee :3 Naša cesta však pokračovala a to ešte dobrú hodinu a pól kým sme prišli do cieľa no vôbec sme sa nenudili ale skôr kochali na krásu hôr ktorá sa pýšila nad nami. So slnečnými lúčmi a dobrou hudbou v pozadí to dodávalo ešte väčší vibe ktorý som si nesmierne užívala a samozrejme spievanie s Adamom muselo byť. Keď sme konečne zastavili na mieste Martin nám urobil všetkým krásne fotky a mohli sme sa vydať smerom na horu menom Kazbegi. Veriko povedala že túra bude trvať asi hodinu a pól no my sme to dali za 50 minút juhuu. Na vrchole nás čakal ortodoxno-kresťanský chrám s črtami románskej architektúry do ktorého všetci smeli vstupovať len celkom zahalený. Vo vnútri boli obrazy svätých ktoré boli osvetlené len malými sviečkami. Smer nadol bol omnoho krajší pretože sme mali výhľad na mohutnú skalnatú horu pred nami.
Do autobusu sme nastupovali už po tme a cesta späť bola hrozná pretože šofér jazdil ako rýchlik a zákruty nebral vôbec vážne. Polovici autobusu bolo aj zle no dobrá nálada ktorá vychádzala z repráku to všetko zahodila za hlavu a spolu s Adamom sme spustili naše hlasy na celý autobus ktorý už do polovice spal. Prišli sme neskoro večer no na naše hladové brušká nás čakala ešte výborná večera v podobe kuracieho mäska a prílohy ktorá sa neviem ako volala ale Lemuri Demuri nám to povedal ale aj tak som si to nezapamätala no a potom konečne prišiel na rad spánok. Pff počkať nie ešte som napísala Pikovi a až potom spánok.
Madloba for pozornosť
S láskou Pajka
Deň piaty
Dni nám plynú ako voda a dnešný deň nám prináša ďalšiu vlnu nových zážitkov. Brušká sme zaplnili raňajkami, aby sme mali dostatok energie a hneď o desiatej sme sa vrhli na blok venovaný typom prístreškov a rôznym možnostiam založenia ohňa. A aby si naše mozgové bunky trošičku oddýchli, nasledovala prestávka, počas ktorej sme otvorili náš tzv. „Gossip box“ – do ktorého ste mohli behom dní nahádzať priznania, otázky, ale aj gossipy. A keďže po hodinke sedenia sme už cítili potrebu pohybu, zhodli sme sa, že našim gruzínskym priateľom ukážeme naše drsňácke hry.
Naše kroky tak smerovali do areálu skautského centra, kde sme sa po dvojiciach rozložili do kruhu a ja pevne verím, že už niektorým z vás napadlo, čo za hru sme sa začali hrať. Ak ste si povedali „Žmurkanú!!!“, tak ste uhádli. Každý si z hry niečo odniesol – niekto nový nápad na hru, iný zase modriny…. a niekto tam niečo nechal. Mali sme drobné zranenie, pri ktorom tam naša kamarátka Barbara nechala necht. Už je však v poriadku a prst sa jej hojí. 😊
Po hodinke voľnej zábavy nás čakal blok o tom, ako môžeme vyfiltrovať špinavú vodu tak, aby z nej bola pitná. Priatelia, bolo to vážne zaujímavé a naučili sme sa každý niečo nové. Už teraz sa neviem dočkať toho, ako to skúsime s našimi skautkami a skautmi doma. Po názornej ukážke nás čakala menšia súťaž medzi skupinami o to, kto spraví čo najkvalitnejší filter vody. Samozrejme sa našli aj odvážlivci, ktorí túto prefiltrovanú vodu nakoniec skúsili vypiť – vyzerá, že bola v poriadku, nikomu nič po nej nebolo.
A keďže naše vrecko skautských hier je nekonečné, prestávku v programe sme využili na predstavenie hry „Kvietok“. Vysvetlili sme si pravidlá v Angličtine, Veriko ich pre istotu zopakovala aj po gruzínsky a šlo sa na vec! Poviem vám, bolo to super 😊
Na príjemný záver dňa nás čakalo varenie v tímoch. Tímy si vybrali časť, ktorú pripravia na spoločné večerné hody – mali sme tak skvelý svieži šalát, predjedlo v podobe nátierok, chutné cestoviny s paradajkami, ale aj mäsko na grille s chrumkavými zemiakmi. Tento večer bol, verím, že pre každého z nás, čarovný. Hudba hrala, ohník horel, za zvuku krájania, hlasných rozhovorov a smiechu sa niesla príjemná priateľská atmosféra, ktorá ľady medzi dvoma národmi prelomila už úplne. Boli sme tam. Spolu. A bolo nám dobre. 😊
Veve
Deň šiesty
Posledný deň našej výpravy sa začal zase celkom ťažko. Už sme spolu tak dlho že sa nám veľmi ťažko večer rozdeľuje do vlastných postelí preto sme zase dlho ponocovali. Po raňajkách nás zobudil energizer (hra na rozprúdenie krvi) a po nej nasledovalo také zaujímavé zamyslenie. Každý napísal dve otázky a náhodne sme si ich povymieňali, boli to otázky hlboké, ale aj situačné takže sa nikto nenudil.
Mali sme aktivitu v rámci ktorej sme v tímoch točili videá na vopred vybrané témy. Každý tím to uchopil po svojom, čo v konečnom dôsledku bolo veľi zábavne. Videá sme pozerali spoločne ako úvod do mini ceremónie k odovzdávaniu Youthpassov, ktoré sme účasťou na tomto projekte získali.
Celovýletová hra o Secret friend sa tiež dnes ukončovala v tento deň, do obálok sme schovali posledné darčeky a postupne sme sa ukazovali, kto koho mal. Prinieslo to veľa prekvapení a niekoľko otázok. Nasledovala chvíľka spätnej väzby, do stredu izby sa dali dve misky a fľaša vody. Ktokoľvek mohol prísť, povedať čo sa mu na projekte páčilo alebo nepáčilo a priliať vodu do pozitívnej alebo negatívnej misky. Ako sa pozitívna miska plnila začalo to byť dojímavé, vyšlo aj zopár sĺz.
Poobede sme išli na prechádzku do Rustavi. Prezreli sme si pomiešanú architektúru a nakúpili zásoby na cestu domov. V skautskom centre nás čakala vatra, zahrali sme si nejaké skautské hry, ale celkom rýchlo sa to zmenilo na rozlúčkovú párty. Dobre sme sa spolu zabavili, zatancovali, zaspievali si, preskočili posledné iskry a okolo polnoci sme sa už museli chystať domov.
Adamko
