„Keby tu bolo menej žihľavy, mohlo by sa to kľudne volať Liptovská Anička,“ povedal niekto potom, ako sa popŕhlil, a mal pravdu.

Po mesiacoch nedobrovoľného, no zodpovedného odlúčenia vyzerá všetko inak. Stará dobrá lúka, starí dobrí kamaráti, starý dobrý potok, stará dobrá žihľava a ovady, to všetko získa celkom nový rozmer, keď ste už ani nedúfali, že ich znovu zažijete. Keď je stará dobrá komunita ešte lepšia ako minule, ba ešte lepšia ako lepšia (lebo mierne zlepšenie sa očakáva), vtedy viete, že ste vyskočili z toho správneho autobusu na to správne táborisko a čaká vás ešte o čosi lepší zážitok, ako ste si vedeli predstaviť.

Z programového súdka

Naše vĺčatá sa v rámci programu preniesli do Antického Grécka, kde spoznávali mytológiu aj kultúru starých Grékov a prispeli k vynájdeniu demokracie.

Skauti strávili svoju časť tábora v Japonsku. Spoznávali jeho tradície, vône, chute, dokonca sa spriatelili so samurajmi.

Rangeri a roveri zablúdili do rúcajúcej sa simulácie a cez trpasličie bane až po realitu podobnú tej našej hľadali spôsob, ako zachrániť svet ako ho poznáme.

A tak inak

Okrem toho sme sa vo voľnom čase naučili závislosti na káve, ako pochovať French press, ako najrýchlejšie zaspať v hamaku, ako sa prekonať v kuchyni („Pamätáte si ten tábor, kde sme mali kuracie stripsy a zemiakový šalát?“ „Hej, to bolo tuším v Anne 2020…“), vystriedali sme dve táborové a užili si preto dvojnásobnú dávku šľahačky (pozdravujeme šľahačkové ženy Staňu a Veve).

Na tábor, o ktorom sme do poslednej chvíle nevedeli, či nám ho nezrušia, to teda dopadlo celkom slušne. 

A ak chcete vedieť tajomstvo, pozeranie na padajúce hviezdy po večierke je trošku proti pravidlám, ale stačí si obliecť maskáče a stanete sa neviditeľnými. A ešte sa vám aj splnia všetky želania. Hlavne ak si prajete, aby ste boli obklopený skvelými ľuďmi. Lebo také priania sa na táboroch plnia.

(autor článku: Agáta Brozová)

 

Fotky z tábora nájdete na tomto LINKU